• MILÉ DETIČKY

          • Deti, deti, detičky, pripravte si vecičky. Pyžamko a papučky, ruksak taký maličký. Do školičky idete, s úsmevom k nám prídete. Budeme sa pekne hrať, spievať, cvičiť, zabávať. V pondelok sa tešíme keď sa spolu stretneme. Vaše pani učiteľky.

             

             

            Čo potrebuje vaše dieťatko do škôlky?

            • Vhodnú obuv - najlepšie papučky, ktoré si dieťa rýchlo navlečie na nôžku. Nevhodné sú crocsy a papučky na šnúrovanie,
            • pyžamko,
            • náhradné oblečenie - počas dňa sa môžu stať rôzne nehody v triede, v jedálni, na školskom dvore a vaše dieťa potrebujeme prezliecť,
            • vyťahovacie vreckovky v krabici,
            • dva poháriky - jeden pohár na pitný režim a druhý pohár na výplach zúbkov pred spánkom.

            Prosíme rodičov, aby všetky veci podpísali!!

             

            Čo nepotrebuje vaše dieťatko v škôlke?

            • Hračky z domu, ktoré ich zbytočne rozptyľujú,
            • žuvačky a tvrdé cukríky/kvôli bezpečnosti/,
            • sladkosti a vlastné nápoje.

            Spríjemnite začiatky vášmu dieťatku

             

            Pri príchode do materskej školy vaše dieťatko určite potrebuje povzbudenie, kľud a pohodu.Porozprávajte sa s ním v šatni, cestou do triedy, avšak pri vstupe do triedy sa rozlúčte a zatvorte za sebou dvere.Určite ich znova neotvárajte, ak začne dieťa plakať, dôverujte nám, dieťa utíšime, zaujmeme, povzbudíme.

             

            Dôležité informácie

            • Prevádzka

            Materská škola je v prevádzke v pracovných dňoch od 6.00 hod. do 15.45 hod. – prosíme rodičov, aby dodržiavali príchod svojich detí do MŠ najneskôr do 08.00 hod. / o 8,00 hod. bude MŠ zatvorená/ a odchod najneskôr o 15,45hod.

             

            • Príspevok na čiastočnú úhradu nákladov v materskej škole

            Výška príspevku na jeden mesiac je 16eur a je určená v súlade s  § 28 ods. 6 školského zákona v nadväznosti na § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, v platnom znení.

            Tento príspevok sa uhrádza vopred do 10. dňa v kalendárnom mesiaci, na číslo účtu v tvare SK 4856000000009019047002, v dvojmesačných intervaloch /tj. v mesiaci september zákonný zástupca uhradí poplatok vo výške 32€ za september, október, v mesiaci novembri uhradí poplatok vo výške 32€ za november, december.../ poštovou poukážkou alebo bankovým prevodom. Zákonný zástupca, ktorý bude platiť bankovým prevodom, uvádza do správy pre prijímateľa meno a priezvisko dieťaťa, mesiace za ktoré poplatok uhrádzajú a skratku útvaru - MŠ. Doklad o úhrade poplatku predloží  triednej učiteľke na jednotlivých triedach, alebo potvrdenie zašle, elektronickou formou, na emailovú adresu msvalaskabela@gmail.com .

            Pomernú časť príspevku v čiastke 1,00 euro na deň  prispieva  zákonný zástupca za pobyt dieťaťa, ak bola v danom mesiaci prerušená prevádzka materskej školy z dôvodov zo strany zriaďovateľa alebo iných všeobecne vážnych dôvodov a pobyt dieťaťa bol preto v danom mesiaci kratší.

            Ak bude neprítomnosť dieťaťa v materskej škole dlhšia ako 30 po sebe nasledujúcich dní, je zákonný zástupca povinný zástupkyni pre MŠ oznámiť dôvod neprítomnosti písomne a pri  opätovnom nástupe predložiť lekárske potvrdenie o zdravotnom stave dieťaťa.  Rodič je povinný vopred podať žiadosť o odpustenie  príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojenú s predprimárnym vzdelávaním v MŠ.  Pri nesplnení si tejto povinnosti, nebude rodič oslobodený od zaplatenia príspevku na daný mesiac.

            V zmysle § 28 ods. 7 zákona č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa príspevok v materskej škole neuhrádza za dieťa:

            1. pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné,
            2. ak zákonný zástupca dieťaťa predloží riaditeľovi materskej školy doklad o  tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu,
            3. ak je umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu.

            Ak dôjde k zmene skutočností rozhodujúcich pre neuhrádzanie príspevku v zmysle písm. b) tohto článku, zákonný zástupca túto skutočnosť bezodkladne písomne oznámi zástupkyni materskej školy.

             

            • Preberanie dieťaťa

            Dieťa od zákonného zástupcu  preberá učiteľka, ktorá zaň zodpovedá od jeho prevzatia, až po jeho odovzdanie učiteľke, zákonnému zástupcovi, alebo inej splnomocnenej osobe. Zákonný zástupca privedie dieťa do MŠ vždy do 8.00 hod.  a prevezme ho zvyčajne po 14.30 hod. V prípade dochádzky dieťaťa v inom čase, ak je to nutné, dohodne zákonný zástupca čas jeho príchodu a spôsob stravovania tak, aby nenarušil činnosť ostatných detí.

            Na prevzatie svojho dieťaťa z materskej školy môže zákonný zástupca písomne splnomocniť aj svoje maloleté dieťa staršie ako 10 rokov, alebo inú pedagogickým zamestnancom známu osobu, ktorá po prevzatí za dieťa zodpovedá. Všetky osoby, ktoré zákonný zástupca splnomocní pre preberanie dieťaťa z MŠ, musia byť uvedené v splnomocnení, ktoré platí vždy v príslušnom školskom roku.

            Učiteľka môže odmietnuť prevzatie dieťaťa, ak zistí, že jeho zdravotný stav nie je vhodný na prijatie do materskej školy.

            Dôvody pre neprijatie dieťaťa do MŠ ako prevencia ochrany zdravia ostatných detí:

            • zvýšená teplota
            • dusivý kašeľ
            • hnisavý výtok z očí či z nosa
            • užívanie antibiotík – učiteľky v MŠ nemôžu podávať deťom žiadne lieky!
            • voš vlasová (pedikulóza)
            • infekčné a prenosné choroby
            • črevné ťažkosti – hnačka, zvracanie.

            Zákonný zástupca dieťaťa je povinný oznámiť učiteľke každú zmenu v zdravotnom stave dieťaťa, ktorá sa udeje vo večerných, nočných hodinách alebo počas víkendových dní / zvýšená telesná teplota, hnačky, nevoľnosť, rezné rany, škrabance, modriny,... /. Nahlásiť všetky zmeny týkajúce sa dlhodobého zdravotného stavu dieťaťa, bydliska, zamestnávateľa, zmeny určené súdom ( rozvedení rodičia, opatrovníctvo a.i.) a telefónneho čísla učiteľkám na triede.

             

            • Ospravedlnenie dieťaťa

            Vždy po neprítomnosti dieťaťa v materskej škole dlhšej ako päť kalendárnych dní - Vyhlásenie o bezinfekčnosti dieťaťa,

            Ak neprítomnosť dieťaťa, ktoré plní povinné predprimárne vzdelávanie, z dôvodu ochorenia trvá najviac 7 po sebe nasledujúcich vyučovacích dní a súhrnne počas mesiaca najviac 14 vyučovacích dní, neprítomnosť sa ospravedlňuje bez predloženia potvrdenia od lekára,

            Ak neprítomnosť dieťaťa, ktoré plní povinné predprimárne vzdelávanie, z dôvodu ochorenia trvá viac ako 7 po sebe nasledujúcich vyučovacích dní alebo súhrnne počas mesiaca viac ako 14 vyučovacích dní, vyžaduje sa aj predloženie potvrdenia od lekára.  

            Deti, ktoré neplnia povinné predprimárne vzdelávanie, potvrdenie od lekára nepredkladajú!!

            V prípade ak má dieťa diagnostikovanú akúkoľvek alergiu, rodič prinesie potvrdenie od alergológa s popisom prejavov alergie.

            Rodičia sa môžu krátko – do 5. minút informovať o svojich deťoch u učiteľky pri rannom schádzaní ( s ohľadom na bezpečnosť ostatných detí !!!). Individuálne stretnutia s učiteľkami, je vhodné dohodnúť dopredu. Informácie, oznamy, usmernenia a pod. pre rodičov sú pravidelne vyvesené na nástenkách v šatniach , na ústrednej nástenke pri vstupe do materskej školy.

            Zákonní zástupcovia majú v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia dieťaťa prísne zakázané:

            • prinášať a nechávať v skrinkách detí lieky a iné utišujúce látky,  vrátane látok rastlinného pôvodu a homeopatík,
            • žiadať učiteľku a ostatných zamestnancov školy o podávanie akéhokoľvek lieku dieťaťu vrátane látok rastlinného pôvodu a homeopatík, (výnimkou môže byť balík prvej pomoci pri uštipnutí včely)
            • prinášať a nechávať v skrinkách detí rôzne predmety, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a zdravie dieťaťa, ako aj zdravie ostatných detí,

             

            • Odhlasovanie zo stravy na základe Vyhlášky MŠ SR č.330/2009 o zariadení školského stravovania v ŠJ MŠ sa mení a to nasledovne:

            Odhlasovanie zo stravy v ŠJ MŠ sa uskutočňuje osobne rodičmi detí do písanky na to určenej, alebo na tel. čísle 0914 128 651 do 14:00 hodpredchádzajúceho dňa, v pondelky do 8,00 hod. z dôvodu presného nanormovania stravníkov na nasledujúci deň, pretože množstvo vstupných surovín na nasledujúci deň sa normuje podľa presného počtu prihlásených a presne toľko sa musí v daný deň spotrebovať, preto už nie je možné meniť počty stravníkov v deň  varenia. Z uvedeného vyplýva, že ráno o 8:00 hod. nie je možné meniť počet /teda prihlasovať alebo odhlasovať deti/, pretože  citlivé čerstvé potraviny ako napríklad mäso sa musí v deň varenia spotrebovať presne všetko a nemôžu vznikať zásoby. V prvý deň neodhlásenej stravy má možnosť rodič prísť si po obed v stanovenom  čase od 10:30-11:00hod.. Je potrebné zazvoniť na zvonček , ktorý je umiestnený pred vstupom  do budovy jedálne.  Neodhlásené desiate sa pri preberaní obedu do nádob neposkytujú, nakoľko sa hneď ráno po ich podaní deťom ostatky musia zlikvidovať  a je zakázané ich odkladať na neskôr. Po viac ako 1 dni neodhlásenia sa zo stravy, nie je možné odobrať si obed do nádob a náhrada za neodhlásený obed sa neposkytuje. 

            Vedúca školskej jedálne  -  Linda Olejková

             

            Ďaľšie dôležité informácie budú podané zástupkyňou pre MŠ na stretnutí rodičov v priebehu septembra .

             

             

          • Je dieťa zrelé na materskú školu?


          • Pripravenosť či zrelosť pre materskú školu nie je presne definovaná. Všeobecne sa posudzuje najmä podľa emočnej a sociálnej pripravenosti, t. j. schopnosti dieťaťa zvládnuť odlúčenie od rodičov, škôlky si ako kritérium často stanovujú zvládanie určitého stupňa sebaobsluhy a hygienických návykov (t. j. že sa dieťa dokáže viac-menej samo najesť a prezliecť a nemá plienky). Túto úroveň prevažná väčšina detí dosahuje medzi 3. a 4. rokom, niekedy aj neskôr. Treba si uvedomiť, že proces odpútania od matky a adaptácie na nové prostredie prebieha u každého dieťaťa odlišne. Ak má rodič pochybnosti, či je jeho dieťa dostatočne pripravené pre nástup do MŠ, môže vyhľadať psychológa a požiadať o konzultáciu.

            Čo robiť a čoho sa vyvarovať, aby proces adaptácie prebiehal bez problémov?

            Tu je zopár tipov:

            • Snažte sa materskú školu popisovať realisticky – idealizovanie a „premotivovanie“ môže na dieťa pôsobiť opačne, najmä ak sa jeho očakávania nenaplnia. Pred samotným nástupom si spoločne choďte škôlku pozrieť, aby ste sa vy aj dieťa oboznámili s prostredím.

            • Trénujte postupné odlúčenie od rodičov, aj keď na krátko, v známom prostredí.

            • Podporujte dieťa v samostatnosti v návykoch a sebaobsluhe. Snažte sa prispôsobiť denný režim potrebám adaptácie na škôlku (napr. čas spánku a pod.)

            • Umožnite dieťaťu kontakt s rovesníkmi, aby sa učilo rešpektovať potreby a požiadavky iných detí.

            • Nestrašte deti škôlkou – „veď počkaj, v škôlke ťa naučia poslúchať“ – to rozhodne nie je účinná motivácia.

            • Pri odchode sa príliš dlho nelúčte, aj keď deti často spočiatku plačú, verte skúsenostiam a schopnostiam učiteliek a odíďte. Väčšina detí sa krátko po odchode rodičov upokojí.

            • Nedávajte pred dieťaťom najavo svoje obavy a neistotu, naopak chváľte ho a podporte seba i dieťa v presvedčení, že spoločne nástup do škôlky hravo zvládnete.

            • Vždy dodržte čas príchodu, ktorý ste sľúbili, dieťa nadobudne dôveru a istotu, že sa vrátite.

            • Nepreťažujte dieťa krúžkami a inými náročnými aktivitami. V prvých týždňoch je pobyt v škôlke pre dieťa novou skúsenosťou, ktorú musí spracovať. Deti bývajú často z pobytu v škôlke a z nových zážitkov unavené.

            • Pokiaľ je to možné, vyvarujte sa v čase nástupu do škôlky výrazných zmien v chode rodiny (sťahovanie, dlhodobá návšteva babky, služobná cesta a pod.).

            • V priebehu prvých týždňov pobyt v škôlke zbytočne neprerušujte (dovolenkou a pod.), aby si dieťa vytvorilo pravidelný návyk.

            • Vždy s dieťaťom hovorte o jeho zážitkoch a skúsenostiach, podporujte ho a chváľte za samostatnosť, odvahu a pod. Ak máte akékoľvek pochybnosti, konzultujte svoje dojmy aj s učiteľkou v MŠ, pýtajte sa dieťaťa na jeho prežívanie. Komunikáciou možno predísť mnohým nedorozumeniam.

             

          • Poruchy reči v predškolskom veku

          • „Reč ako dorozumievací prostriedok medzi ľuďmi zaradila by som, obrazne povedané, na prvé miesto medzi sedem divou sveta. Možnosti, ktoré reč obsiahle a celkovým uplatnením dáva ľudstvu, rovnajú sa najväčším vynálezom, aké bol, je a bude schopný mozog človeka utvoriť.“

                                                                                                    Margita Figuli

            1)

            Zajakavosť (balbuties) sa prejavuje ako narušenie plynulosti reči. Objavuje sa zväčša v treťom až vo štvrtom roku alebo na začiatku školskej dochádzky. Výskyt je niekoľkonásobne častejší u chlapcov. Môže mať závažné druhotné následky - strach z hovorenia na verejnosti, sklon k izolovanosti. Príčiny zajakavosti môžu byť rôzne. Po treťom roku života, dokedy môže byť zajakavosť viac-menej normálnym fyziologickým javom, môžu ju spôsobovať úrazy, oslabenie po chorobe, rečový vzor - napodobovanie niekoho z blízkeho okolia, ale aj náhle psychické preťaženie. Zvýšenú frekvenciu zajakávania pozorujeme v prvých ročníkoch školskej dochádzky, ktoré kladú väčší nápor na schopnosť dieťaťa prispôsobiť sa novému prostrediu a požiadavkám. Nepriaznivá situácia nastane pre dieťa, keď si začne uvedomovať svoju ťažkosť. Trpí výsmechom rovesníkov a aj napriek snahe sa mu nič nedarí. Jeho stav sa môže zhoršiť a k zajakavosti sa pridružia ďalšie neurotické prejavy. Patrí k nim napr. nočné alebo denné pomočovanie sa alebo tiky, čiže samoúčelné pohyby rôznych svalových partií tela.

            Úzkostné deti, ktoré sa boja separácie od matky a majú neprimerané obavy z kontaktu s cudzími ľuďmi, môžu za takej situácie trpieť i poruchami v oblasti komunikácie.

            2)

            Mutizmus alebo strata reči je neurotický útlm reči u dieťaťa, ktoré hovoriť vie, ale hovoriť odmieta. Útlm reči je prejavom strachu a napätia v určitej situácii alebo v komunikácii s určitou  osobou. Môže vznikať i ako následok traumy. Dieťa prestáva hovoriť, nato reaguje iba posunkami alebo vôbec nie. Majú k nemu sklony skôr deti primárne úzkostné, samotárske, zvýšene závislé, ktoré sa nedokážu presadiť, sociálne neskúsené a infantilné. Najčastejšie sa objavuje v predškolskom veku alebo u mladších školákov, zriedka po ôsmom roku života. Nie je vhodné nútiť takéto dieťa do hovorenia. Je lepšie ho nechať, aby si na situáciu zvyklo a prestalo mať strach. Ostatné deti reagujú na nehovorného spolužiaka spravidla stratou záujmu o kontakt, ktorý nebol opätovaný.

            Elektívny mutizmus (výberový mutizmus)  -   dieťa postihnuté touto poruchou je schopné hovoriť, ale nerozpráva v určitých sociálnych situáciách. Aby bolo možné povedať, že dieťa touto poruchou skutočne trpí, musí k takémuto zlyhávaniu dochádzať najmenej jeden mesiac, nesmie sa však jednať o prvý mesiac dieťaťa v škole.. Táto porucha je, čo sa týka výskytu jednou zo vzácnych porúch. Obvykle sa objavuje pred piatym rokom, väčšinou sa však nerozpozná. Skôr až po nástupe do školy. Častejšie sa vyskytuje u dievčat. Nie je úplne jasné či je porucha dedičná. Domnievame sa že jej vznik negatívne ovplyvňuje stresové prostredie, najčastejšie tam, kde poruchou trpia rodičia. Je veľmi vzácne ak porucha trvá dlhšie ako pol roka – ale je to možné. Čím dlhšie trvá tým horšie sa lieči. sociálnou fóbiou, depresiou, poruchou opozičného vzdoru, alebo úzkostnou poruchou.

            Dieťa z poruchou elektívneho mutizmu navyše:

            * V určitých situáciách nerozpráva, pretože sa zajakáva, alebo ma iné komunikačné problémy.

            * Dieťa možno nerozpráva, pretože sa strašne hanbí a prežíva úzkosť

            * Možno čiastočne neovláda jazyk (cudzinec)

            * Dieťa nerozpráva preto že prežilo nejakú traumu, alebo preto že je doma alebo v škole vystavené zvlášť nevyhovujúcim podmienkam

            Neurotické poruchy majú teda veľmi zložité a často zastreté príčiny a rôznorodé prejavy. Väčšina detí s ľahšími neurotickými prejavmi sa pravdepodobne k odborníkovi nikdy nedostaví.

            Neurotické poruchy predstavujú dosť často len extrémne uplatňovanie normálnych obranných mechanizmov, ktoré organizmus používa v snahe odstrániť, prípadne riešiť záťažovú, či frustračnú situáciu, stres, psychickú traumu, resp. pretrvávajúce nevyriešené konflikty. To všetko vedie k strate vnútornej rovnováhy, k pocitu úzkosti – anxiete, k pretrvávajúcemu vnútornému napätiu – tenzii a k bezradnosti. Hlavným a najvážnejším symptómom neurózy je anxieta. Môže byť zjavná, ak dieťa navonok vyzerá napäté, ustrašené, nadmieru nebojácne, alebo ak určité náročné situácie majú za následok pomočovanie, nechutenstvo, nespavosť a pod. Anxieta môže byť i skrytá, dá sa však vytušiť z rôznych prejavov neprimeraného správania, ktoré sú prejavom neúspešného používania obranných mechanizmov voči anxiete, teda pocitom úzkosti. Zdroje neurózy sú rôzne.

            Medzi najzávažnejšie patrí:

            - nesprávna výchova v rodine ( nadmieru starostlivé, alebo odmietavé rodinné prostredie, ktoré buď dáva nedostatok príležitostí k samostatnému konaniu, alebo núti predčasne riešiť nadmieru zaťažujúce situácie, ktoré dieťa nie je schopné vyriešiť).

            - konflikty súvisiace s návštevou škôlky (konflikty učiteľka – dieťa, ktoré sa prenášajú i na domáce prostredie a rodičov a pod.)

            3)

            Poruchy reči

            Poruchy reči, rečové chyby, môžu mať rozličné pozadie v závislosti od štruktúry, ktoré sa zúčastňujú na tvorbe reči. Reč je presne a citlivo ovládaná ústrednou nervovou sústavou, do ktorej sa zhlboka premieta činnosť celého organizmu. Preto celá skupina porúch súvisí s porušenou alebo so zmenenou funkciou mozgu.

            Najzávažnejšou poruchou vývinu reči je bezrečovosť = alália. Pri alálii býva na rozličnom stupni oneskorený vývin reči, ktorý presahuje obdobie tretieho roku a prechádza do predškolského až školského veku.

            Vyskytuje sa:

            a) ako konštitučný prejav

            b)  pri zanedbaní starostlivosti o reč

            c)  ako dôsledok sluchových chýb

            d)  pri zníženom intelekte

            e)  ako dôsledok defektu v mozgových mechanizmoch reči .

            Úprava reči je zdĺhavá. Vyžaduje sa základné lekárske vyšetrenie a v logopedickej starostlivosti treba prihliadať na prirodzenú postupnosť pri rozvíjaní reči a všestranne pôsobiť na postihnutého jedinca.

            Chybná výslovnosť hlások

            Najčastejšie deti zamieňajú samohlásku e so samohláskou a, alebo dvojhlásky redukujú na jednu samohlásku.

             

            Porucha výslovnosti spoluhlások:

            Poruchy výslovnosti hlások – c,s,z, č,š,ž, dz, dž, sa nazýva  sigmatizmus (šušlanie).

            Porucha výslovnosti hlásky r - rotacizmus -> prejavujú sa rozlične :

            hláska r sa vôbec nevysloví napr. áno (ráno), epa (repa),....Nie je plynulé spojenie hlások – vznikne krátka prestávka.

            nahrádza sa inými hláskami (pararotacizmus) - najčastejšie j, l, v, h, d – vyslovuje ich namiesto ťažšie vysloviteľné r. Napr. na miesto ráno vysloví láno.

            hláska r sa tvorí na nesprávnom mieste, akustický dojem je odlišný. Podľa miesta nesprávneho tvorenie hlásky r majú svoj špecifický názov.

            Porucha výslovnosti hlásky l, l – lambdacizmus -> deti nahrádzajú hlásku l hláskami j, h, v. Pri dlhom l sa vyskytujú podobné poruchy ako pri hláske l.

            Porucha výslovnosti hlásky k - kapacizmus a g – gamacizmus -> výslovnosť býva porušená vynechávaním alebo ich nahrádzaním hláskou t alebo d, alebo ich nesprávne tvorenie.

            Porucha výslovnosti hlásky ch – chitizmus -> deti nesprávne vyslovujú iba zriedkavo, vynechávajú alebo nahrádzajú hláskami k, t, d, niekedy hláskou š, h.

             

             

        • Je Vaše dieťa pripravené na školu?
          • Je Vaše dieťa pripravené na školu?

          • „Vzdelávanie by nemalo byť prípravou na život; malo by byť životom samým.“

            Anthony de Mello

             

            Pojem školská pripravenosť zahŕňa oproti biologickému zreniu skôr úroveň predškolskej prípravy z hľadiska schopností, vplyvu prostredia a výchovy.

            Pojem „školská spôsobilosť“ môžeme definovať ako strešný termín, ktorý integruje pojmy „zrelosť“ a „pripravenosť“ vo vzájomnej súčinnosti, pričom do istej miery rozlišuje medzi schopnosťami a zručnosťami, ktoré dieťa dosiahne  v procese zrenia a tými, ktoré dosiahne vplyvom prípravy a nácviku pod vedením inej osoby. Čiže za základné podmienky vstupu dieťaťa do školy považujeme zrelosť po stránke somatickej, psychickej a sociálnej.

            Očakávania od budúceho prváka

            Od dieťaťa sa vyžaduje aby bolo po stránke somatického, psychického, emocionálneho a sociálneho vývinu zrelé a pripravené zvládať požiadavky školy.

            Je potrebné, aby vedelo:

            • osvojovať a pamätať si primerané množstvo nových vedomostí a zručností
            • regulovať svoju pohyblivosť a impulzívnosť
            • neodbiehať od činnosti, na určitý čas cielene zameriavať pozornosť
            • vydržať bez rodičov
            • adaptovať sa na skupinu, spolupracovať so skupinou
            • prispôsobiť sa pokynom cudzieho dospelého

            Určité oslabenia v podobe zdravotného, telesného či zmyslového deficitu, oneskorovania psychického vývinu alebo nerovnomerného vývinu sa stávajú zásadnými faktormi, ktoré sťažujú dieťaťu proces učenia a získavania nových vedomostí a zručností.

            Čo by mal budúci prvák vedieť

            Jazyk, reč a poznanie:

            • pri spontánnom rečovom prejave hovoriť gramaticky správne (skloňovať, časovať, používať minulý, prítomný a budúci čas), používať všetky slovné druhy (slovesá, prídavné mená, podstatné mená… atď );
            • sformulovať otázku a tiež na otázku odpovedať;
            • uprednostňovať verbálnu formu komunikácie (pomocou reči dosahovať cieľ);
            • informovať o svojich zážitkoch, pocitoch a prianiach;
            • vysvetliť, čo znamenajú niektoré slová (napríklad: žaba, kabát, auto), vie vystihnúť charakteristickú vlastnosť, či funkciu slova;
            • porozprávať krátku, známu rozprávku s udržaním dejovej línie a taktiež zoradiť obrázky (3 – 4) podľa deja rozprávky;
            • naspamäť poznať básničku, pesničku, riekanku a pod.;
            • povedať svoje meno, mená súrodencov, rodičov, kamarátov, adresu;
            • tvoriť nadradené pojmy, kategórie (napr.: hruška, jablko, slivka je ovocie);
            • tvoriť protiklady slov (napr.: malý – veľký, teplý – studený,…);
            • pochopiť a zrealizovať inštrukcie, pokyny (napríklad: „Vezmi si modrú pastelku a nakresli kruh do stredu papiera“).

            Sluchové vnímanie:

            • určiť, či sa 2 slová rýmujú alebo nie;
            • rozlíšiť dvojice slov, či sú rovnaké alebo nie (hrady-brady, sud-sad, pije-bije,…);
            • určiť začiatočnú hlásku slova a poslednú hlásku v slove;
            • jednoslabičné slová rozložiť na hlásky napríklad: LES  →  L-E-S;
            • zopakovať vetu zloženú z piatich slov alebo zapamätať si štyri nesúvisiace slová.

            Zrakové vnímanie:

            • v rade obrázkov odlíšiť, ktorý obrázok je iný, ak sa líšia v detaile a tiež vo vertikálnej a horizontálnej polohe;
            • nájsť zhodné obrázky;
            • doplniť chýbajúcu časť v obrázku;
            • poskladať obrázok z niekoľkých častí;
            • zo 6 obrázkov aspoň 3 si zapamätať.

            Matematické predstavy:

            • rozlíšiť viac, menej, rovnako pri rôznej veľkosti a usporiadaní prvkov;
            • určiť množstvo o jedno viac alebo menej;
            • triediť prvky (tvoriť skupiny) podľa kritérií: farby, veľkosti, tvaru;
            • zoradiť 5 prvkov podľa veľkosti od najmenšieho po najväčší a naopak;
            • rozlišovať pojmy: malý-stredný-veľký, vysoký-vyšší-najvyšší, málo-menej-najmenej;
            • poznať a pomenovať kruh, trojuholník, štvorec a obdĺžnik.

            Motorika, grafomotorika:

            • udržať rovnováhu, poskakovať na jednej nohe, chytať a hádzať loptu;
            • uvoľniť ruku pri kreslení, správne držať ceruzku;
            • nakresliť: postavu, vlnovku, šikmú čiaru, „zuby“, horný a dolný oblúk;
            • prekresliť podľa predlohy kruh, trojuholník a štvorec a pod.

            Sociálne zručnosti:

            • spolupracovať, adekvátne komunikovať a dodržiavať pravidlá;
            • reagovať na pokyny autority;
            • byť trpezlivý, počkať, až na neho príde rad;
            • rozlišovať medzi hrou a úlohami;
            • zhodnotiť pod vedením dospelého následky vlastného správania v jednoduchých situáciách;
            • ovládať sebaobslužné zručnosti (obliekanie, stolovanie, hygienické návyky).

             

             

        • Špeciálny prístup
          • Špeciálny prístup

          • Keď chceme byť múdri a s nami celý svet, učme ľudí. Učiť nie, aby sme učili, ale aby vedeli. Vedieť nie, aby vedeli, ale aby položili ruku k činu
        • Vieme ako na to
          • Vieme ako na to

          • Človek nemiluje deti, pretože sú to deti, ale zamiluje si ich skrze náklonnosť, ktorá vzniká pri ich výchove.